Epilepsia

Účinnosť aminokyselinových preparátov pri epilepsii

Vykonávame on-line konzultácie, dodávame naše lieky priamo k vám domov.

Aminokyselinové prípravky účinne pomáhajú:

• Znížiť množstvo epileptických záchvatov, ich intenzitu a silu
• Dochádza k zmenám povahy záchvatu, zo všeobecných na čiastočné a/alebo krátkodobejšie;
• Pomáhajú aj v prípade rezistentnej epilepsie (keď klasické lieky nepôsobia na množstvo a silu záchvatu)
• U deti dochádza k rozvoju reči a intelektu, objavuje sa abstraktné myslenie
• Vďaka upokojeniu a koncentrácii sa deti viac sústredia, lepšie sa koncentrujú na výučbové materiály
• Znižujú nežiaduce účinky antiepileptík, chránia pečeň – u detí sa normalizujú výsledky pečeňových testov. 

Môžete sa prihlásiť na bezplatnú online konzultáciu s neurológom, klinickým genetikom, pediatrom - stačí prejsť na odkaz. Počas konzultácie sa dozviete, či Vám alebo Vášmu dieťaťu môžu aminokyseliny pomôcť, potom bude pre Vás vypracovaná individuálna schéma podávania aminokyselinových komplexov, ktoré môžete neskôr dostať poštou. 

Účinnosť podávania aminokyselinových preparátov u chorých na epilepsiu je komplexný. Podávanie aminokyselín je veľmi účinné na paroxyzmálnu aj psychopatologickú zložku epilepsie. Najmä u detí s výskytom epilepsie sú dôležité účinky na psychopatologickú zložku, vplyv opakovaných epileptických záchvatov môže mať vážne následky na vývoj dieťaťa. 

Mechanizmom pôsobenia aminokyselinových komplexov je stimulácia neurogenézy, aktivácia spiacich nervových buniek a využitie vlastných rezerv organizmu, ktoré môžu byť využité na základe impulzu aminokyselinovými komplexmi pri reparácii poškodených nervových buniek. 

Okrem toho, že aminokyseliny sú stavebným materiálom proteínov ľudského tela, niektoré z nich plnia rôzne funkcie na úrovni mozgu. Aminokyseliny plnia napríklad úlohu neurotransmiterov, ktorými sa prenáša nervový impulz z jednej nervovej bunky do druhej.
Niektoré aminokyseliny sú schopné normalizovať stimulujúce procesy pomocou aktivácie spiacich neurónov, rastu axónov (výbežok nervovej bunky); zvyšuje sa počet synáps (miesto kontaktu medzi dvoma neurónmi), zatiaľ čo iné aminokyseliny naopak aktivujú spomaľujúce procesy na úrovni neurónov. 

Okrem toho sa aminokyseliny podieľajú na zvýšení energie neurónov. A majú antioxidačný účinok, chránia bunky pred predčasnou smrťou z rôznych príčin.

Pri epilepsii dochádza k nadmernej stimulácii aktivujúcich systémov a zlyhaniu spomaľujúcich systémov. Aminokyseliny môžu spomaliť nadmernú aktiváciu a naopak zvýšiť účinnosť spomaľujúcich mechanizmov v nervovom systéme.
Vyvážené, individuálne vybrané aminokyseliny vo vašej situácii stimulujú a normalizujú prácu neurónov, zatiaľ čo:
•    sa znižuje počet a intenzita epileptických záchvatov, v niektorých prípadoch záchvaty úplne zmiznú;
•    dochádza k zmenám povahy záchvatov - z generalizovaných sa stávajú parciálne a/alebo krátkodobejšie;
•    deťom sa rozvíja reč, inteligencia, objavuje sa abstraktné myslenie;
•    vďaka upokojeniu a sústredeniu sa pacienti stávajú koncentrovanejšími, lepšie sa zameriavajú na výukové materiály;
•    chránia pečeň pred vedľajšími účinkami farmaceutických prípravkov proti epilepsii.
 

Liečba epilepsie patrí k najzložitejším medicínskym problémom. Pacienti dlhodobo  užívajú antiepileptiká, u mnohých z nich je však užívanie spojené iba  s minimálnym vplyvom na záchvaty; zároveň je liečba sprevádzaná mnohými nežiaducimi účinkami. Niektorí pacienti sú na liečbu antiepileptikami úplne rezistentní a ich liečba je len minimálne úspešná. 
Aminokyselinové komplexy majú odlišný mechanizmus pôsobenia než antiepileptické preparáty. Aminokyseliny môžu účinne dopĺňať liečbu epilepsie. 

Niektorí naši pacienti s epilepsiou: 

• Viac o našich pacientoch nájdete v Príkladoch z praxe.
• Vplyv aminokyselín na priebeh epilepsie

Pozitívny vplyv aminokyselinových komplexov na priebeh epilepsie a epileptických záchvatov pozorujeme u našich pacientov už po siedmich až desiatich dňoch podávania a účinky pretrvávajú niekoľko mesiacov až pol roka po skončení podávania. U chorých na epilepsiu sa mení charakter záchvatov, pozorujeme zmenu generalizovaných záchvatov v parciálnej. Záchvaty môžu úplne zmiznúť alebo sa ich frekvencia zníži až o  50 – 75 %. Tento efekt možno vysvetliť  pôsobením aminokyselín v centrálnom nervovom systéme, kde pomáhajú obnoviť a nastoliť rovnováhu medzi excitačnými a inhibičnými procesmi, zároveň stimulujú tvorbu nových spojení medzi neurónmi. 

Dôsledkom podávania aminokyselinových komplexov u chorých na epilepsiu je aj zmiernenie až vymiznutie sprievodných príznakov v období epileptických záchvatov, ako je ospalosť, pocit nevoľnosti, bolesti hlavy, pocit vyčerpanosti. 

Dôležité je aj pôsobenie aminokyselinových preparátov na psychologický stav epileptika, ktorý je u nich v dôsledku epilepsie negatívne ovplyvnený, a to v závislosti od závažnosti ochorenia. Dochádza k zmierneniu dysfórie a astenických prejavov, vzrastá fyzická a  intelektuálna aktivita, zlepšuje sa kontrola vnímania a schopnosť interakcie a reaktivity. 

Prednosťou aminokyselinových komplexov pri liečbe epilepsie je ich bezpečnosť a minimálny výskyt nežiaducich účinkov.

Pozitívny efekt sa prejavuje aj pri vyšetrení EEG. U väčšiny epileptikov sa prejavuje kvalitatívnou a kvantitatívnou zmenou (poklesom intenzity a počtu) epileptických komplexov na EEG zázname, pozoruje sa aj zníženie reaktivity kôry mozgovej na funkčnú záťaž. 

Epilepsia u detí a vplyv aminokyselín

Účinnosť aminokyselinovej liečby je výrazná najmä u detí. V tejto skupine dochádza pri ochorení k spomaleniu vývoja intelektu a jeho poklesu. Aminokyselinové preparáty dokážu pri epilepsii tento trend zvrátiť a umožnia ďalší intelektuálny vývoj.

U najťažších prípadov rodičia našich pacientov zmenu po podávaní aminokyselín opisujú tak, že vlastne prvýkrát videli úsmev na tvári svojho dieťaťa.  Dieťa sa akoby zobudí, vráti sa do života. Dievčatko alebo chlapček majú živšie oči, vnímajú svoje okolie a začínajú poznávať svet. 

V našom centre máme skúsenosť aj s deťmi s Westovým syndrómom ‒ genetickým ochorením sprevádzaným závažnou epilepsiou. Tieto deti vo väčšine prípadov nereagujú ani na najúčinnejšie antiepileptiká. Radosť rodičov je nesmierna, keď namiesto 65 až 70 záchvatov (infantilných spamov) za jeden deň majú deti oveľa menej (iba 5 až 7) záchvatov.

Čo je epilepsia a ako sa lieči?
Epilepsia je ochorenie mozgu, ktoré sa prejavuje spontánne sa opakujúcimi epileptickými záchvatmi. Epileptický záchvat je časovo obmedzená zmena klinického stavu podmienená excesívnym synchrónnym výbojom časti nervových buniek mozgu. Je to stav, nad ktorým epileptik nemá kontrolu. Konkrétne príznaky záchvatu epilepsie závisia od toho, ktorú časť mozgu výboje zasahujú, najčastejším prejavom sú kŕče, šklbanie tela a často aj stavy bezvedomia. 

Delenie epilepsie: 
    - primárna (idiopatická) epilepsia – nie je možné určiť príčinu epileptických záchvatov 
    - sekundárna epilepsia  – možno nájsť príčinu epileptických stavov 

Idiopatická epilepsia je často dedičná, jej výskyt je 5- až 10-krát pravdepodobnejší, ak sa v rodine vyskytuje podobný prípad. Ak sa diagnóza epilepsie určí v mladosti, je väčšinou tohto typu.
Sekundárna (získaná) epilepsia môže upozorniť na oveľa vážnejšiu mozgovú poruchu, akou je napríklad tumor. Epileptický záchvat sa môže vyvinúť aj ako dôsledok závažného poranenia hlavy, arteriosklerózy alebo akútnej otravy. 

Klasifikácia epilepsie (príznaky) ‒ epileptických záchvatov 
Staršie delenie 
   - Grand mall – epileptický záchvat charakterizovaný kŕčmi, pohryznutím seba samého, bezvedomím, pomočením
   - Petit mall – epileptický záchvat bez výskytu kŕčov sa prejavuje iba mrákotami, vrávoraním 
   - Jacksonské záchvaty ‒ šklbanie v svalových skupinách, nekoordinované pohyby chorého
   - Psychomotorický záchvat – epileptik pobieha po miestnosti, má zastreté vedomie, robí nezmyselnú činnosť z pohľadu okolia 
   - Epileptický mrákotný stav – epileptik má čiastočne zastreté vedomie, automaticky vykonávaná činnosť, trvá aj niekoľko dní, môže sa dopúšťať činnosti, ktorú by inak nerоbil – úteky, podpaľačstvo, túlanie, tento typ epilepsie bežnému pozorovateľovi uniká. 

Aktuálne delenie, delenie používané odbornou lekárskou verejnosťou 

- Jednoduché parciálne epileptické záchvaty ‒ záchvat postihuje iba určité ložisko mozgu, prejaví sa dočasnou poruchou iba postihnutej oblasti, vedomie epileptika nie je narušené. Tento typ epileptického záchvatu je spôsobený elektrickou abnormalitou v jednej časti mozgu, ktorá nemá tendenciu šíriť sa ďalej. V závislosti od postihnutej časti mozgu epileptika patria k symptómom spazmy tváre a rúk alebo šklbanie okolo úst, ale napríklad aj zrakové, sluchové alebo čuchové príznaky. Komplexné parciálne epileptické záchvaty – epileptický záchvat postihuje širšie oblasti mozgu, často sa prejavuje automatickými pohybmi od jednoduchých (mrkanie, mľaskanie) až po zložité (napríklad pri chôdzi), vedomie u epileptika býva narušené a epileptický záchvat býva spojený s poruchou pamäti.  

- Generalizovaný epileptický záchvat bez kŕčov ‒ tzv. ABSENCIA – epileptický záchvat postihujúci celý mozog, prejavuje sa náhlou a krátkou poruchou vedomia, strnulým pohľadom, prerušením práce alebo inej činnosti. Tento epileptický záchvat pripomína zahľadenie alebo mikrospánok. Epileptik môže na niekoľko sekúnd stratiť kontakt s okolitým svetom, ale je nepravdepodobné, že by spadol alebo prejavil nejaké navonok rozpoznateľné príznaky spojené s epilepsiou. Po odoznení sa vedomie nemocného takmer okamžite vráti do normálu a epileptik  ani nemusí vedieť, že prekonal epileptický záchvat. Z tohto dôvodu si tieto prejavy ľudia často nevšimnú, opakovanými epileptickými záchvatmi sa však napríklad dieťa postihnuté epilepsiou môže stať zábudlivé a nepozorné. 

- Generalizovaný epileptický záchvat s kŕčmi – „klasický epileptický záchvat“. Prejavuje sa výpadkom vedomia, epileptický záchvat trvá niekoľko minút, potom ešte niekoľko minút (až hodín) trvá, kým sa človek opäť stabilizuje a vráti do normálneho stavu po epileptickom záchvate. Tieto ataky zriedka trvajú dlhšie než niekoľko minút a prebiehajú stereotypne podľa daného vzorca. V prvej fáze epileptického záchvatu telo ovládnu tonické kŕče a epileptik spravidla náhle padne k zemi. Ďalšia fáza epileptického záchvatu spočíva v rýchlych kontrakciách svalov, ktorými si chorý často spôsobí ďalšie zranenie. V nasledujúcej fáze sa končatiny epileptika nekontrolovateľne trhane trasú. Jeho čeľuste sú pevne zovreté, chorý si pritom môže zahryznúť do jazyka. Silné svalové kontrakcie počas epileptického záchvatu môžu spôsobiť problémy s dýchaním. Po ukončení tejto fázy epileptického záchvatu sa chorí zvyčajne cítia vyčerpane a pravdepodobne zaspia. 

- Ak epileptický záchvat trvá dlhšie než 30 minút, alebo záchvaty nasledujú v krátkych intervaloch za sebou, u epileptika môže dôjsť k vážnemu poškodeniu mozgu. Tento stav je známy ako status epilepticus a z hľadiska lekárskej pomoci ide o život ohrozujúci stav vyžadujúci okamžitý prevoz do nemocnice. 

- Štandardná liečba epilepsie je farmakologická. Účinnosť farmakologickej liečby u epileptikov je však obmedzená. Začína sa monoterapiou antiepileptikami a v závislosti od účinnosti sa epileptikovi postupne indikuje kombinácia niekoľkých preparátov. U 30 % epileptikov je však farmakologická liečba absolútne neúčinná. Týmto chorým môže byť indikovaná chirurgická liečba, ktorá je však pri veľkom percente spojená s výskytom komplikácií veľkej závažnosti, stav epileptika sa tak môže ďalej zhoršiť.